Agape »
Strom života

Strom života rastie uprostred rajskej záhrady spolu s ostatnými stromami od doby, kedy ho Hospodin Boh nechal vyrásť, tak ako sa hovorí v 1M2.9.

Po porušení Božieho príkazu, kedy Adam a Eva jedli zo stromu poznania dobra a zla, poslal Boh človeka von zo záhrady Eden, aby už nemohol jesť zo stromu života a nemal život večný ( IM 3,22-23 ). Pádom Adama zavládla na Zemi smrť. Boh sa však zmiloval nad touto Zemou a z lásky k nám obetoval svojho Syna Ježiša Krista, aby každý kto v Neho verí nezahynul, ale mal večný život. Zásluhou jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. Každý, kto odovzdal svoj život Ježišovi Kristovi a nechal svoje hriešne telo odumrieť na kríži, je ospravedlnení od hriechu ( R 6,6-7 ). Kto umrel spolu s Kristom, Bude s ním i žiť a Božím darom milosti je večný život ( R 6,23 ). Ako tí, ktorí sme dostali milosťou Božou večný život máme opäť prístup do rajskej záhrady k stromu života. Vieme však vôbec tento dar doceniť? Vieme správne zaobchádzať s ovocím z tohto stromu?

Pri vstupe do rajskej záhrady pociťujeme nesmiernu radosť, šťastie a vďačnosť k svojmu Stvoriteľovi za milosť, ktorú sme nezaslúžene dostali. Prichádzame hladní k stromu života a hltavo sa sýtime jeho ovocím. Je to ovocie, ktoré je sladké, vracia nám zdravie a silu a vyvoláva v nás pocit nevysloviteľnej slasti. Každým novým sústom rastie náš vnútorný človek, mocnie náš duch. Poznávame lásku, akú sme doposiaľ nikdy nepoznali. Je to láska, ktorá nás premieňa na Boží obraz a stávame sa chrámom, v ktorom prebýva Duch Svätý. Čím viac sme napĺňaní Božou láskou, íým viac môžeme napĺňať prvé prikázanie Novej zmluvy - milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej siiy

( Mt 12,30 ). Každý človek, ktorý má prístup cez zástupnú smrť Ježiša Krista k svojmu Stvoriteľovi - Bohu lásky, je schopný milovať Božou láskou. Ten kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska (U 4,8 ). Boh je Darca, veľmi rád dáva a túži, aby tieto dary mohli prijať všetci ľudia. Ježiš zomrel za všetkých ľudí. Myslím, že na to dosť často

zabúdame. Zabúdame na druhé prikázanie lásky - milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. To, čo prijímame od Otca, máme rozdávať druhým. Svet nás bude poznať podľa lásky, ktorú rozdávame. Nemáme milovať slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdove ( U 3,18 ). Mnohokrát zabúdame na toto poslanie, ktoré máme vo svete. Diabol nespí a snaží sa Boží ľud, ktorý už pozná Boha a prijíma jeho lásku, aspoň zastaviť, aby ju nešíril ďalej. On vie, že viera bez skutkov je mŕtva. Častokrát sa mu to darí a zastavuje nás.

Niektorí z nás sú šťastní, keď prídu k stromu života, sýtia sa jeho ovocím, ale keď si životodarnú silu ovocia chcú nechať len pre seba a utiahnu sa pred svetom, zabudnú na svoje poslanie. Iní nezabudnú, ale dostanú strach. Boja sa vyjsť k ľuďom vo svete a nakŕmiť ich. Boja sa posmechu i odmietnutia. Ostanú stáť na hranici medzi rajom a svetom, z bezpečnej vzdialenosti volajú na okoloidúcich ľudí a snažia sa im ukázať alebo povedať o ovocí stromu života. Ľudia vo svete sú však slepí a hluchí. Takto sa o ovocí nedozvedia, iba keď pocítia v svojich ústach jeho sladkú chuť - uveria. Preto je treba ísť medzi ľudí, medzi tých ktorí sú slepí, hluchí, chromí, chorí, nevládni, ktorí stratili všetku nádej, že takýto strom existuje. Stačí jedno sústo, jeden plod a človek získava životodarnú silu. Tí, ktorí o strome života doteraz nepočuli sa rozbehnú ho hľadať, tí ktorí o ňom počuli, ale neverili, že skutočne dáva život získavajú istotu. Len keď budeme ľudí živiť láskou, skutočnou Božou láskou, ľudia uveria, že existuje a uveria v jej moc. Uveria v nášho Boha, lebo náš Boh je LÁSKA a my sme sa rozhodli pre tohto Boha žiť. Nezastaňme pod stromom života žiť len sami pre seba, nebojme sa, že nebude na strome dosť ovocia. Je to večný strom a má dostatok ovocia pre nasýtenie celého sveta. Preto, trhajme tieto plody a rozdávajme tým, ktorí na ne hladní čakajú. Svet je plný ľudí hladných po láske. Čím bude menej Božích služobníkov, tým dlhšie budú ľudia čakať a diabol sa bude tešiť, pretože bez lásky, ktorá dáva život môže na nich konať svoje zhubné dielo.

Pod stromom života je tlačenica, nielen preto, že tam častokrát zbytočne dlho zotrvávame, ale i preto, že vedieme mnohokrát spory, ktoré nás zdržiavajú od vlastnej práce. Spory vznikajú preto, lebo niektorí z nás si odtrhnú ovocie, ktoré má farbu viac do červená, iní majú ovocie viac do zelena a iní do žlta. Napriek tomu je to ovocie z jedného stromu, určené na rovnaký účel - nasýtiť ľudí hladných po láske. Na tento cieľ ľahko zabúdame a niekedy celé skupiny ľudí sa prú o to, ktoré ovocie je

pravé a správne. Je to červené, zelené alebo žlté? Zabudnú na to, že ľudia vo svete sú slepí, že farbu nevidia a že pre nich je dôležitá len jeho chuť a sila, ktorá im dáva život. Miesto toho, aby ruka v ruke, v bratskej láske pracovali na spáse ľudí, strácajú čas malichernými spormi. V praxi sa to prejavuje spormi ohľadne odlišnosti medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami a denomináciami. Túto nejednotnosť diabol účinne využíva a odrádza ľudí vo svete, berie im nádej, že láska existuje. Poukazuje na spory tých, ktorí hovoria, že sú poslami lásky, ukazuje, že i medzi nimi lásky niet.

Preto nečakajme a natrhajme, bratia a sestry plné košíky ovocia a poďme medzi ľudí. Nenechajme ľudí hladovať, vráťme im stratenú nádej, že strom života existuje a cesta k nemu je pre každého otvorená. Neuspokojme sa s tým, že my máme spasenie a nech ostatní hľadajú Boha sami. My už pod zákonom nie sme a súdení nebudeme, ale keď sa budeme pozerať na posledný súd s ľuďmi zo sveta, budeme sa cítiť zodpovední za každého, ktorý bude naveky umierať v ohnivom jazere a ktorému sme mohli pomôcť a kvôli svojej ľahostajnosti a zaneprázdnenosti inými vecami nepomohli. Na strome života zostane plno ovocia, ktoré už nebude komu rozdať.

(sA) 1997

 

 

Copyright © 2017

Nzk3MDk