Agape »
Žena je povolaná šíriť lásku na Zemi

Keď navštevujem bohoslužby a pozerám sa okolo seba, najčastejšie vidím ženy. Často som si kládla otázku, prečo je tak málo mužov v kostoloch, prečo muži častejšie odmietajú duchovnú potravu ako ženy, keď práve mužov ustanovil Ježiš ako svojich zástupcov v rodine. Muž je hlavou v rodine, má ju viesť po všetkých stránkach i po tej duchovnej. Je kresťanstvo pre mužov málo atraktívne, nenachádzajú v ňom zmysel života, je problém v nevedomosti, alebo niekde inde?

Keď som ešte nepoznala nášho Pána Ježiša Krista a tápala som v temnote, snažila som sa k ľudom vždy správať čo najlepšie, snažila som sa dávať čo najviac lásky svojej rodine, hlavne svojmu manželovi. Napriek tomu sme sa často nevyhli nedorozumeniam a nedokázala som odvrátiť začínajúcu hádku. V čom je koreň problému? Prečo ľudia nepoznajúci Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa nemôžu odvrátiť hádku, nemôžu zabrániť, aby si neubližovali navzájom so svojimi najbližšími? Vysvetlenie tohto problému sa ponúka už v prvotnom hriechu Adama a Evy.

Adam a Eva boli stvorení na obraz Boží. Mali všetko. Mali lásku, mali radosť, pokoj i zdravie. Všetko čo chceli dostali od svojho Otca Boli ako deti a všetky svoje túžby a očakávania smerovali k Nemu. Nepoznali, čo je to zlo. Had však Evu prelstil, podal jej ovocie zo stromu poznania, naviedol ju, aby neposlúchla Boha. Keď Eva zjedla ovocie, odvrátila sa chrbtom od svojho Boha a podávajúc ovocie Adamovi, spravila ho svojím bohom a všetky svoje túžby a očakávania preniesla na neho. Tým, že Adam ovocie prijal, odvrátil sa od svojho Boha a i on začal očakávať napĺňanie svojich túžob od ženy. Od tejto chvíle sa stali muž a žena jeden druhému otrokom, očakávali jeden od druhého to, čo predtým od Boha -lásku, pokoj a naplnenie, ale nevedeli si to vzájomne dať. Nevedeli si dať Božiu lásku, ktorá jediná napĺňa všetky potreby človeka. Preto je dnes toľko rozpadnutých manželstiev, toľko nenaplnených túžob a toľko sklamaní a bolestí. Na vine sme si sami, svojím životom bez Boha. Keď mladá žena, nepoznajúca Ježiša Krista vstupuje do manželstva, túži po svojom mužovi, očakáva od neho lásku, porozumenie, očakáva, že sa bude pre ňu obetovať, že jej odpustí všetky jej chyby. Očakáva od neho absolútnu lásku. Avšak po prvých hádkach je sklamaná, rozladená, cíti sa nepochopená a myslí si, že muž, ktorého si vybrala nie je ten správny a nemôže jej dať to, čo od neho očakávala. Je len prirodzené, že sa začne obzerať po inom mužovi, ktorý by naplnil jej predstavy. Tento jej postoj vedie k tomu, že sa prestane venovať mužovi, ktorý ju sklamal a nájde si milenca, prípadne sa rozvedie. Niečo podobné prežíva i muž. Očakáva od svojej ženy lásku a oddanosť, ktorej sa mu nedostáva. V takomto vzťahu ani muž ani žena nevie, kto môže naplniť ich túžby, kto im môže dať tú lásku, po ktorej túžia. A preto sa celý život vrhajú stále do nových a nových vzťahov v nádeji, že raz nájdu toho partnera, pri ktorom pocítia pokoj a trvalé naplnenie láskou. Nechápu, že chyba je v nich samotných, že hľadajú na nesprávnom mieste a za všetko pripisujú vinu svojmu partnerovi. Náš Stvoriteľ sa však nad ľudstvom zmiloval a poslal na Zem svojho Syna, aby zomrel za hriechy tohto sveta a On, poslušný svojmu Otcovi priniesol svetu obeť zmierenia. Ježiš nás oslobodil z otroctva, spravil z nás slobodných ľudí. Máme prístup k svojmu Stvoriteľovi tak, ako mali Adam a Eva pred hriechom. Už nemusíme hľadať lásku. K láske, ako zdroju života máme opäť otvorený prístup, lebo náš Boh je LÁSKA. Môžeme všetky svoje túžby a očakávania preniesť na svojho Boha a On nás bude napĺňať láskou sám preto, aby my sme mohli milovať iných Žena prestala byť otrokom muža a muž prestal byť otrokom ženy. Nemusia viac hľadať, kto im dá lásku, lebo jediný vzťah, ktorí ich naplní je vzťah s Bohom. Každý, kto poznal Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, poznal i Jeho lásku, rozdávajúcu lásku bez podmienok.

Toto poznanie vnáša svetlo do príčin rozpadu manželstiev nepoznajúcich Ježiša Krista, ale otázka, prečo je v kostoloch väčšina žien ostáva stále otvorená. Prečo, keď aspoň jeden z manželov pozná milosť Ježiša Krista a Božiu lásku, ten druhý partner ju odmieta? Po láske túži predsa každý rovnako. Musí i v rodinách, kde je jeden z manželov veriaci, dochádzať k hádkam? Hádku má možnosť diabol vyvolať len vtedy, keď mu k tomu dáme priestor, keď pošleme Ducha Svätého za dvere nášho bytu. Tam, kde vládne Duch Svätý - Duch lásky, nemôže diabol škodiť. Diabol sa snaží zo všetkých síl rodinu rozbiť a jeho hlavné útoky smerujú do rodín, kde prichádza svetlo. Tam prebieha najsilnejší duchovný boj Ak je jeden z manželov veriaci, diabol nechce dovoliť, aby bol s tým druhým v súlade, aby boli jedno, aby vznikol úplný človek. Bojovať proti týmto jeho zámerom je možné len Božím slovom, v ktorom máme zasľúbenie, že ak jeden z rodiny uverí, celá rodina je zachránená. Ale my ľudia malej viery veľakrát o tomto Božom zasľúbení pochybujeme. Omnoho ľahšie je uveriť diablovmu klamstvu, ktoré napríklad veriacej manželke našepkáva, že ona je zachránená, ale jej muž, ktorý nepozná osobne Ježiša Krista, nie je. Ak žena pripustí túto myšlienku, uverí jej, začne sa podvedome správať k svojmu manželovi ako k neveriacemu, ako k človeku, ktorý jej nerozumie a priepasť medzi ňou a manželom sa zväčšuje. A o to diablovi ide - o rozdelenie, o rozpad. Žena nechápe, že práve cez ňu má jej manžel spoznať Božiu lásku. Nevie, že práve ju si Boh vybral ako nositeľku tejto lásky v rodine, že cez ňu má pôsobiť Duch Svätý. Ak však žena odmietne diablovo klamstvo, ktoré je veľmi lákavé, pretože ju samu vo vlastných očiach robí lepšou oproti jej mužovi, ale postaví svoju vieru na Božie slovo, príde k poznaniu svojho dôležitého postavenia v rodine. Ak Boh niečo robí, robí to dokonale. Ak dáva niekomu milosť, dáva ju celej rodine súčasne. Ak je muž a žena jedno telo, nemôže polovička tela milosť dostať a druhá nie, ak má žena skrze milosť Ježiša Krista pristúp k Otcovi, má ju jej muž tiež. Ak žena hodnotí svojho muža, hodnotí tým vlastne samú seba, lebo je jeho súčasťou Každú negatívnu vec, ktorú vysloví na svojho muža, vyslovuje ako kliatbu sama nad sebou, pohŕdajúc Božou milosťou. Správny postoj aký má veriaca žena zaujať nachádzame v liste Efezským v 8.kapitole v 21. verši - "buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej, ženy svojím mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi" a v 24. verši - "ako je teda cirkev poddaná Kristu, tak nech sú ženy poddané mužom vo všetkom". Pretože je proti vôli Božej, aby žena vládla mužovi, je i priama kritika manželky voči manželovi bezvýsledná Vedie to k rozkladu, tak isto, ako keby telo chcelo vládnuť hlave alebo cirkev Ježišovi Kristovi.

V dnešnej emancipovanej dobe, keď žena v spoločnosti zastáva také postavenie ako muž, diabol využíva prirodzenú túžbu ženy po profesionálnom uplatnení na úkor jej úlohy v rodine. Väčšina žien hľadá svoju realizáciu mimo rodiny a manželstva Platí to i o veriacich ženách, ktoré si často myslia, že ich práca, či služba v cirkvi je dôležitejšia ako služba manželom, ktorí ich obetavosť ani neocenia. Muž však svoju ženu potrebuje a jej realizácia ho znepokojuje a stavia sa k nej negatívne, l v návšteve kostola alebo cirkvi vidia často muži iba jednu zo sebarealizácií manželiek. Cítia sa osamotení a ich schopnosť rozdávania lásky sa stále znižuje a jej miesto vypĺňa sebaľútosť. Svoju realizáciu hľadajú všade inde, len nie v oblasti aktivít svojich manželiek, pretože práve kvôli nim prišli o ich pozornosť. Môžu dokonca niekedy vidieť v osobe Ježiša Krista i svojho soka, kvôli ktorému sa im manželky menej venujú. Z tejto situácie sa teší opäť len diabol, pretože manželia sa stále viac odcudzujú a i keď je jeden z partnerov veriaci, deti vyrastajú v prostredí napätia a majú zábrany hľadať zmysel života v kresťanstve. Boh dal svetu len jeden funkčný model manželstva, tak, aby človek /muž +• žena/ mohol žiť k sláve Božej a odpoveď na to, ako môže žena pomôcť svojmu mužovi, aby mohol muž naplno prežívať milosť, ktorá im bola daná nachádzame ' 1 .liste Korintským v 11. kapitole v 7-9 verši -" muž si totiž nemusí prikryl hlavu, lebo je obrazom Božím a Jeho slávou, žena je však slávou mužovou. Lebo nie je muž zo ženy, ale žena z muža, ani nebol stvorený muž kvôli žene, ale žena kvôli mužovi."

Tieto verše nám hovoria o tom, aké postavenie má žena. Akonáhle sa žena vydá, robí svojho muža svojím pánom. Plníme ako ženy túto úlohu, ktorú nám Boh dal na tejto Zemi? Odpoveďou sú nám kostoly bez mužov. Muž a žena sú jedno telo, ak jeden z nich začne plniť vôľu Božiu, prináša požehnanie i svojmu partnerovi a bližšie k Bohu sa dostáva nielen polovička tela. ale celý človek. Poslaním ženy je stáť vedľa svojho muža v každej chvíli, byť mu oporou a žiť pre jeho slávu. Vtedy muž môže začať žiť pre slávu Božiu. Keďže hlavou každého muža je Kristus, môžeme sa s vierou spoľahnúť na Neho, že muža povedie správne, postaví ho na to miesto, kde ho potrebuje, aby splnil tú úlohu, na ktorú bol sem poslaný. Muž nemôže plniť svoju úlohu dovtedy, kým jeho žena bude konať podľa vlastných predstáv. My ako ženy môžeme byť poddané v láske svojim mužom, ctiť ich ako zástupcov Ježiša Krista v rodine, prijímať ich lásku a starostlivosť ako lásku Kristovu. Tak ako nemôžeme posudzovať a hodnotiť kroky Ježiša Krista, nemôžeme súdiť ani kroky vlastných mužov, pretože ich hlavou je práve Ježiš. Ak by sa nám ako manželkám predsa len niečo na ich správaní nepáčilo, môžeme sa s dôverou obrátiť na Boha, lebo len On môže zmeniť vlastnosti a chovanie človeka.

Ženy majú dôležité poslanie lásky na tejto Zemi, ale mnohé z nás o ňom nevieme. Preto hľadajme vôľu Božiu v svojich životoch, dajme viac priestoru Duchu Svätému v našich rodinách, povzbudzujme svojich mužov a milujme ich ako Ježiša Krista a potom i oni nás budú milovať ako Ježiš svoju cirkev. Len keď sa budeme milovať navzájom naplníme Božie prikázanie lásky vo svojej rodine a potom ako rodina môžeme byť svetlom i pre ostatných ľudí. Keď ženy prestanú zlyhávať v svojom poslaní, muži sa začnú stávať lepšími, lebo budú cítiť lásku a oddanosť svojich žien, pôjdu za touto absolútnou láskou a začnú túžiť po tom, aby ju mohli i oni rozdávať ďalej a tak naplniť poslanie na tejto Zemi. Jednou z príčin, prečo sa tak rýchlo svet rúti do záhuby, je i tá, že na svete je stále menej žien schopných napĺňať svoje poslanie. Vyzerá to, ako keby mizli manželky, matky a následne potom i otcovia. Áno, rodia sa ľudia so ženským pohlavím, ale výchovou v tomto svete sa z nich nestávajú pomocnice svojich mužov, ale ich konkurentky schopné nahradiť mužov v každej profesii. Svet je plný ľudí, ktorí sú síce na vysokej profesionálnej úrovni, ale sú sami, duchovne strádajúci a neustále hľadajúci odpoveď na zmysel svojho života. Objavme preto my ženy v sebe opäť dôležitosť poslania manželky a matky a pomôžme tak aspoň vo svojom okolí vytvoriť svetlé miesto lásky na tejto Zemi.

(sA) 1997

 

Copyright © 2017

MmRhY2M3