Agape »
Znovuzrodenie

Iste poznáte príbeh stretnutia Pána Ježiša s farizejom Nikodémom, ktoré je napísané v Evanjeliu podľa Jána v 3. kapitole. Nikodém prišiel v noci k Ježišovi a hovoril Mu: ”Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.” Ježiš mu odpovedal: ”Veru, veru, hovorím Ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.” Nikodém to nechápal a preto mu Ježiš hovoril druhý krát: ” Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vôjsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela je telo, a čo sa narodilo z Ducha je duch.”

Zamyslime sa spolu na týmito slovami. V nich je veľmi jasne formulovaná podmienka, ako sa dostať do kráľovstva Božieho. Každý sa musí narodiť znovu. Musí sa narodiť z vody a Ducha. Kráľovstvo Božie však nie je len to, čo príde potom, keď sa táto Zem pominie. Pán Ježiš hovorí, že kráľovstvo Božie je medzi Jeho učeníkmi. Je tu, je teraz. Žijú v ňom tí, ktorí sa narodili znovu. Kráľovstvo Božie je v nich. Nie sú narodení z tela, sú narodení z Ducha. Ktorí sú to ľudia? Si to Ty? Som to ja? Sme si vedomí svojho znovuzrodenia? Veľmi dobre poznáme dátum svojho narodenia i mená našich rodičov. Máloktorý z nás je si však vedomý svojho znovuzrodenia, kedy sa narodil do Božieho kráľovstva, kedy dostal nového Otca, Boha-Agapé a novú „matku“ – cirkev.

Keď sa rozprávam s kresťanmi a pýtam sa ich na znovuzrodenie, mnohí z nich sú v rozpakoch. Pýtajú sa sami seba, či prešli znovuzrodením, v tejto skúsenosti nemajú istotu. Keď človek prichádza na tento svet z tela matky, je to nielen jeho subjektívny zážitok, ale je to zjavná vec pre všetkých. Keď sa však človek rodí do Božieho kráľovstva, je to záležitosť duchovná, subjektívna, skrytá pred očami nepovolaných. Každý z nás prežíva túto skúsenosť inak, v závislosti od povahy, temperamentu, skúseností a podobne. Jedna vec je však pre všetkých spoločná – trvalé vedomie, že som duchovná bytosť, oddelená z tohoto sveta pre Boha, že ďalšie moje zmýšľanie a konanie už nemá byť telesné, ale duchovné. Je to poznanie, že žijeme v inom svete a že sme prijali do svojho vnútra iného ducha – Ducha Svätého. Spoločenstvo kresťanov sa líši od akéhokoľvek iného spoločenstva. Kým v svetských spoločenstvách sú ľudia, ktorí majú rôznych rodičov, pochádzajú z rôznych krajín, majú rôzne životné ciele, kresťanský zbor tvoria ľudia pochádzajúci z rovnakej krajiny – kráľovstva Božieho, majú spoločný cieľ a spoločného Stvoriteľa.

Ako ale mať istotu znovuzrodenia? Tak ako všetko v kresťanstve, i znovuzrodenie sa uskutočňuje prostredníctvom viery. Aby sme ho však mohli prijať vierou, musíme  poznať Boží spasiteľný plán.

Hriech začal v dejinách ľudstva neposlušnosťou prvého človeka a spôsobil odcudzenie človeka Bohu. Boh už nemohol spolunažívať s človekom, lebo tu bolo ”niečo” čo tomu bránilo a to ”niečo” sa v Biblii nazýva ako ”hriech”. My všetci sme sa narodili s dedičným hriechom, narodili sme sa ako hriešnici, ako dediči Adamovi, zdedili sme povahu hriešnika. Taká je skutočnosť. Sme hriešnici nielen sami zo seba, ale i tým, že pochádzame z Adama. Nemôžeme to nijako zmeniť. I keby sme sa snažili svoje správanie akokoľvek vylepšiť, nemôžeme zmeniť našu podstatu hriešnika a preto Boh-Otec nemôže mať s nami spoločenstvo. Náš problém nespočíva len v našich hriechoch, ale hlavne v našom dedičstve. “Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, - a tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.” (Rim. 5,12) Pokiaľ nebudeme môcť zmeniť svoj pôvod, nedosiahneme vyslobodenie spod nadvlády hriechu. Akokoľvek sa snažíme vlastnými silami premôcť hriech, znovu a znovu pod ním padáme, sme jeho otroci. Je jediná cesta, ako sa vyslobodiť z dedičstva Adamovho. Keď sme k tomuto dedičstvu prišli narodením, môžeme sa ho zbaviť smrťou. Aby sme skoncovali s našou hriešnosťou, musíme skoncovať s naším životom. Otroctvo hriechu sme získali narodením do tohto sveta a vyslobodenie od hriechu získame len smrťou. Keďže Boh chce mať s nami spoločenstvo, udelil nám milosť a ponúkol svoju cestu k Nemu cez zástupnú smrť svojho Syna. Keď Pán Ježiš umrel na kríži, prelial svoju krv a obetoval svoj nevinný život za naše hriechy, pretože to vyžadovala Božia spravodlivosť a svätosť. Smrť za hriech. Toto mohol urobiť len Boží Syn. Nikto z ľudí sa nemohol na tomto diele podieľať. Pán Ježiš nezomrel len preto, aby prelial svoju krv na očistenie našich hriechov, umrel preto, aby sme my mohli umrieť v Ňom a stratiť dedičstvo Adamovo. Umrel ako náš zástupca. ”...a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú nežili viac sebe, ale Tomu, kto bol za nich umrel a z mŕtvych vstal.” (2.Kor. 5,15). Do svojej smrti zahrnul teba i mňa. Keď bol Pán Ježiš ukrižovaný na kríži, bol tam ukrižovaný ako ”posledný Adam”. Vo vlastnej osobe zhromaždil všetko, čo bolo Adamovo a odobral sa s tým na smrť. Svojou smrťou skoncoval s ”prvým človekom”, človekom, ktorý zmaril plán, ktorý s ním Boh mal.

Pán Ježiš však spravil niečo viac, ako len zomrel za naše hriechy. On vstal z mŕtvych. Vstal ako ”druhý človek”. Tak ako sme zjednotení s ním v smrti, tak sme zjednotení s Ním i vo vzkriesení. Pán Ježiš vstal z mŕtvych ako hlava nových ľudí, ľudí, ktorí majú dedičstvo Kristovo, ľudí, ktorí sú nové stvorenia.  ”Preto ak je niekto v Kristu, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové”. (2.Kor. 5,17).

Kresťania omnoho ľahšie prijímajú vierou skutočnosť, že krv Pána Ježiša zmýva ich hriechy, ale ťažšie uveria, že Jeho zmŕtvychvstaním sa stali novými stvoreniami. Ľahšie sa stotožňujú s Jeho krvou, lebo sú si vedomí toho, že hrešia a cítia, že potrebujú očistenie. Vierou prijímajú odpustenie hriechov, cítia sa voľnejší a spokojnejší. Ťažšie sa však stotožňujú s Jeho smrťou a Jeho zmŕtvychvstaním. Neuvedomujú si, že len smrťou sa zbavia ”starého človeka” a len znovuzrodením sa z nich stane nové stvorenie. Musíme si uvedomiť, že každý z nás si zaslúži smrť. Krv môže zmyť naše hriechy, ale nemôže zničiť ”starého človeka”. K tomu je potrebná smrť. Krv očisťuje naše hriechy, ale kríž jedná s hriešnikom, odstraňuje ho.  Krv potrebujeme k odpusteniu hriechov a kríž k oslobodeniu od moci hriechu. Kríž skoncoval so ”starým človekom” a zo smrti vychádza nové stvorenie “v Kristovi” – nový človek. Ak sme “v Adamovi”, vlastníme všetko, čo je v ňom. Hriech sa nás zmocňuje i proti našej vôli, nevládzeme sa mu brániť, lebo máme v sebe ”Adama”. Ak sme sa však narodili znovu, sme “v Kristovi”, zmenila sa naša vnútorná podstata, zmenil sa náš pôvod, zmenilo sa naše dedičstvo. Dostávame všetko to, čo má Pán Ježiš, stáva sa to naším zdarma z milosti, bez našeho úsilia, pre našu jednoduchú vieru. Stačí prijať to, čo Boh pre nás vykonal. Stačí vierou prijať, že keď On zomrel, zomrel si i ty a keď On ožil, ožil si i ty. Nemusíme prosiť o to, že chceme zomrieť a mať nový život. Stačí otvoriť oči a vidieť, že On to už vykonal. Stačí Jeho dielo uchopiť vierou a ďakovať Mu za to. Pán Ježiš všetko za nás urobil pred 2000 rokmi, ale dátum nášho znovuzrodenia je dátum, kedy sme my osobne prijali vierou Jeho dokonalé dielo, kedy sme vnútorne uznali, že si zaslúžime smrť, kedy sme sa s Ním zjednotili, kedy sme s Ním umreli a znovu sa narodili ako duchovné bytosti. Je to deň, kedy sa naše oči otvorili a uvideli sme, že dokonalé spasenie bolo zabezpečené pre nás na kríži, kedy naše srdce bolo naplnené mierom, vďakou a radosťou z poznania, že sme “v Kristovi”. “Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti: práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia, vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby zničené bolo hriešne telo, tak aby sme neboli viac otrokmi hriechu. Veď kto umrel, je ospravedlnený od hriechu.” (Rim. 6,5-7)

Oslobodenie od nadvlády hriechov sa dosahuje tak isto, ako odpustenie hriechov – vierou. Ľudský spôsob oslobodzovania od hriechov spočíva v tom, že sa snažíme hriech potlačiť a hľadáme cestu ako ho premôcť. Boží spôsob proste odstraňuje hriešnika v nás. Boh nás oslobodzuje z panstva hriechu nie tým, že v nás posilňuje ”starého človeka”, ale tým že ho ukrižuje. Nie tým, že ”starému človeku” pomôže, ale že ho odstráni.  “Hriech totiž nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.” (Rim. 6,14)

Niektorí ľudia sa roky pokúšajú bezvýsledne získať vládu nad sebou, ale skôr, či neskôr pochopia, že sami nemôžu dokázať nič. Boh vykonal všetko sám tým, že odstránil ”starého človeka”. Ľudia všade vo svete, vo všetkých náboženstvách hľadajú Boha, snažia sa k Nemu dostať, snažia sa očisťovať, byť lepšími. Nikdy sa im to nepodarí. Nikdy sa im nepodarí mať spoločenstvo s Otcom, lebo sa im nemôže samým podariť odstrániť ”starého hriešneho Adama” v sebe. Nemôžu sami zmeniť svoj pôvod. Boží Syn, Ježiš Kristus ako jediný mal právo zastúpiť nás v smrti i v znovuzrodení, aby sme mohli mať Jeho dedičstvo, dedičstvo večného života. Preto je Ježiš Kristus jediná cesta k Bohu. To je i odpoveď pre všetkých ľudí na svete na ich otázku, prečo by malo byť kresťanstvo tá jediná cesta k Bohu. Len Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním odstránil hriešnu podstatu človeka a zmenil jeho dedičstvo.  Žiadny iný človek, vodca, duchovný učiteľ alebo guru to nemohli urobiť. Rôzni vodcovia mohli mať podobné učenia o Bohu a o láske ako Pán Ježiš, dokonca mohli robiť i rôzne znamenia, ale nikto z nich nemohol urobiť zástupnú smrť za nás. Mohli pekne rozprávať o Bohu,  meditovať o Ňom, ale všetko zostávalo v teoreticko- filozofickej rovine. Jedine Boží Syn mohol pre nás urobiť konkrétny čin zmierenia s Bohom. On sa nechal použiť v Božom pláne spasenia ľudí. My sami nemôžeme zmeniť svoju hriešnu podstatu žiadnou filozofiou ani učením. Podstatu človeka mohol zmeniť iba jeho tvorca, Boh sám. Preto sú kresťania Boží svätý ľud,  sú oddelení pre Neho a majú prístup k Nemu. Nie preto, že by boli snáď lepší, krajší a múdrejší ako iní ľudia. Jednoducho preto, že vierou prijali zástupnú smrť Ježiša Krista a narodili sa znovu. Prijali Boží plán spasenia. Prijali ponúknuté zmierenie s Bohom.

Nesúďme preto iných ľudí, nemyslíme si, že sme lepší. Neopovrhujme narkomanmi, zlodejmi, vrahmi, alkoholikmi a podobnými biednymi ľuďmi, nehľaďme na nich ako na ľudí, ktorí sa nemôžu dostať k Bohu. Spoločenstvo s Bohom budú mať v tej chvíli, keď pochopia, čo pre nich Pán Ježiš urobil, keď uznajú, že sú hriešnici, že si zaslúžia smrť a príjmu vierou Jeho zástupnú smrť a znovuzrodenie. Milosť Božia je pre všetkých rovnaká, nezávislá od množstva hriechov. “A keď z milosti, tak nie zo skutkov, ináč by milosť nebola milosťou.” (Rim. 11,6) Keď Pán Ježiš prichádza ako svetlo do života človeka, nastáva zázrak jeho vnútornej premeny a práve tí, ktorí o sebe už vedia, že sú hriešnici, že slúžia zlu a chcú sa zmeniť, sú tejto milosti najbližšie. Najjasnejší dôkaz tejto vnútornej premeny nám podáva Biblia, kedy prenasledovateľa a vraha kresťanov Saula mení Pán Ježiš na svojho apoštola Pavla a všetci kresťania vidia v ňom vzor oddaného Božieho služobníka a uchovávajú v sebe jeho slová venované cirkevným zborom ako vzácny poklad.

Hoci žijeme v kresťanskom svete a skoro každý vie o skutku Pána Ježiša Krista, len málokto z ľudí sa skutočne vedome stotožnil s Ním, Jeho smrťou a zmŕtvychvstaním. Skúmajme seba samých, či ešte stále žijeme ”v hriešnom Adamovi”, alebo sme prijali, že sme  ”v Kristovi” nové stvorenie, že sme oslobodení z otroctva hriechu. Skúmajme, či sme sa narodili z tela a sme telo, alebo sme sa narodili z Ducha a sme duch. Skúmajme, kde skutočne vnútorne žijeme. Či podliehame zákonom tohoto sveta, kde vládne hriech, strach a smrť, alebo žijeme v krajine lásky a milosti. To, či je niekto znovuzrodený alebo nie, nemôže posúdiť iný človek. Vieme to iba my sami, hlboko v našom vnútri, keď prežívame spoločenstvo s Duchom Svätým, máme Jeho ovocie – radosť, lásku a pokoj, nezávisle na vonkajších okolnostiach tohoto sveta. Keď prichádza diabol so svojimi pokušeniami, cítime ako už nemá nad nami moc. Cítime istotu hlboko v našom vnútri.

Povzbudzujme sa preto navzájom vo viere, aby sme dokázali vierou prijímať celý Boží plán spasenia, aby sme vnútorne precítili istotu znovuzrodenia, lebo to je vstupenka do Božieho kráľovstva, tak ako boli v úvode citované slová Pána Ježiša: ”Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie”.

(sA) 1999

 

Copyright © 2017

MmY4YzJmZT