Hippokratov odkaz » Osobná zodpovednosť za zdravie
Osobná zodpovednosť za zdravie

V súčasnosti sa ľudstvo dôsledkom technického pokroku vzdialilo prírode natoľko, že stojí pred mnohými nevyriešenými otázkami ako je znečistenie životného prostredia, klimatické zmeny, nárast počtu civilizačných chorôb, geneticky modifikované organizmy a podobne. Dnešná medicína dospela do štádia, v ktorom je schopná odstraňovať symptómy, príznaky chorôb. Mnohí súčasní lekári sami priznávajú, že moderný lekár je zvyknutý choroby popisovať, rozdeľovať a hodnotiť izolovane. Tento prístup je spojený s rizikom, že ako v diagnostike, tak i v terapii bude kladený hlavný dôraz na prejav choroby a zanedbávaná bude jeho hlavná príčina.Pri tomto zúženom pohľade sa zdá, akoby choroby vznikali zlyhaním prírodných zákonov, náhodne, bezdôvodne.

Makrobiotika uvádza, že plnohodnotná prírodná strava je prvým krokom k lepšiemu zdraviu a životu. Okrem dietetiky tiež odporúča i dychové cvičenia, masáže DO-IN a im príbuzné, externé aplikácie ako zábaly, prehrievanie (moxovanie) - terapiu, ktorú využívala i Hildegarda z Bingenu, alebo bankovanie známeho starovekého lekára Galena. Nebráni sa ani formám neinvazívnej terapie ako sú aromaterapia, koloroterapia, muzikoterapia, kineziológia a jej podobné formy fyzioterapie vedúce k nastoleniu energetickej rovnováhy v organizme.  Za súčasť makrobiotického životného štýlu sa považuje i osobnostný rozvoj, individuálna zodpovednosť a využívanie energetickej sily pozitívnych myšlienok a modlitby. Ľudské zdravie je výsledkom pozitívneho myslenia, zdravého životného štýlu a vyváženej stravy. Makrobiotik tak zákonite nemôže svoju púť skončiť len pri výžive tela, ale na druhej strane pokiaľ by podcenil jej význam, mohlo by sa to neskôr odzrkadliť na jeho zdraví.

Makrobiotický spôsob liečby berie do úvahy individualitu pacienta, jeho prácu, telesné dispozície a klimatické podmienky, v ktorých žije. Využíva len plnohodnotné potraviny upravované spôsobom zodpovedajúcim ich energetickému potenciálu, ale i terapeutickému zameraniu.

Na ľudský organizmus pozitívne pôsobia celozrnné obilniny, zelenina, strukoviny, morské riasy a niektoré semená. Všetky ostatné potraviny spôsobujú disharmóniu a sú základom niektorej choroby či poruchy, ktorá príde skôr či neskôr. Charakter choroby alebo poruchy  je daný práve charakterom potravín. Buď je to priveľké stiahnutie niektorého orgánu (jang), zapríčinené sťahujúcimi jang potravinami, alebo nadmerné uvoľnenie niektorého orgánu (jin), čo je dané uvoľňujúcimi jin potravinami alebo nápojmi.

V dôsledku nevhodného stravovania sa v tele usadzujú jedovaté zvyšky potravy. Telo ich buď horúčkou spaľuje alebo sa ich snaží vylúčiť pokožkou vo forme vyrážok, ekzémov a podobne, niekedy sa jedy začnú hromadiť na jednom mieste vo forme cýst a nádorov. Náprava týchto stavov pomocou liekov nie je nápravou, len presunutím problému, pretože chemické lieky znečisťujú a oslabujú organizmus. Makrobiotika predkladá štandardný obilný režim, ale každý človek si ho sám upravuje podľa svojich individuálnych potrieb.

Súčasne zdôrazňuje, že dôležitá je pokora pred veľkosťou prírody, pred energiami konzervovanými a koncentrovanými v potravinách, ktoré jeme a ktoré ako cyklotrón opäť v tele premieňame na energiu.


HOLISTICKÝ POHĽAD NA ČLOVEKA

Európska spoločnosť sa v posledných storočiach vyvíjala v línii Descartovho dualistického myslenia. V makrobiotickom chápaní človeka všetky tri zložky nášho bytia – fyzická, duševná i duchovná sú vo vzájomnom vzťahu. Energia stravy pôsobí i na ľudskú myseľ a spiritualitu. Podobne i chemické lieky sú častou príčinou zmien v psychike. Latinský výraz pre dušu animavyjadroval súborný názov pre všetky integratívne, regeneratívne, emocionálne, a vôbec celostné procesy v organizme, s telesnosťou bezprostredne súvisiace a vzájomne sa ovplyvňujúce, nie až tak vec, ako skôr proces.  Holistický pohľad na človeka má však svoje korene nielen v antike, ale i v civilizáciách Ďalekého východu, či obyvateľov Palestíny. Židia sa varovali požívaniu krvi, lebo je zviazaná s dušou. Z kresťanského hľadiska je telo chrámom Ducha Svätého, a preto ho nemožno vyradiť z nového života v Kristovi. Tak ako sa Kristus stará o svoje telo, teda cirkev, i človeku bolo zverené telo do opatery a mal by s ním naložiť zodpovedne. Pokiaľ sa teda človek vie zorientovať v pôsobení jednotlivých potravín na organizmus, nemal by vedome porušovať bezpečné hranice energeticky vyváženého, harmonického stravovania. Makrobiotiku charakterizuje tiež striedmosť, ktorej už vyučovala  Hildegarda z Bingenu v rámci všeobecnej kresťanskej dietetiky – náuky o dodržiavaní správnej miery vo všetkých veciach: v jedle, pití, sexualite, spánku a pohybe.  
O vplyve stravy na dušu, myslenie, ako i stav ducha sa vyjadrujú aj Adventisti siedmeho dňa.


ENERGETICKÉ DRÁHY

Po mnohé tisícročia sa čínski lekári orientovali pri liečbe podľa energetických dráh zásobujúcich energiou jednotlivé orgány ľudského organizmu. Univerzita štátu Massachusets uskutočnila na svojom oddelení scintigrafiev roku 1991 zaujímavý výskum, keď pomocou rádioizotopov bod po bode sledovala jednotlivé energetické dráhy, meridiány.  Overila tým ich existenciu navzdory všetkým, ktorí sa pod vplyvom čisto materialistického a nie energetického prístupu snažia tieto dráhy poprieť.

Gao Yun - kresťanská učiteľka Čchi-Kungu, ktorý predstavuje holistický systém vyrovnávajúci narušenú energetickú rovnováhu organizmu, popisuje čchi prúdiacej v meridiánoch ako  vnútorný faktor životnej energie, alebo pneuma, tj. vnútorné čchi v ľudskom tele. Hildegarda z Bingenu používa pojem Viriditas – zelenú silu pre životnú energiu pochádzajúcu od Boha, ale i zárodočnú silu, schopnosť regenerácie a množenie buniek, sviežosť a kreativitu.

Makrobiotici nepovažujú za dôležité, či niektoré civilizácie hovoria energiám prúdiacim v tele ki alebo čchi, alebo prána či elektromagnetická energia alebo inak. Dôležité je, že táto energia je známa a prebádaná už viac ako 4000 rokov. Na niekoľkých dnešných svetových univerzitách bola vedecky overená a klinicky zhodnotená mimoriadne priaznivo (v USA, v Nemecku). Vie sa že hmota tela takzvane zomrie, keď spomínaná energia prestane prúdiť a telo nabíjať.

Makrobiotika vidí príčinu ochabnutosti životnej energie v či už vedomom alebo nevedomom nerešpektovaní prírodných zákonov a tým i neposlušnosť voči Stvoriteľovi. V Starom zákone sa tiež stretávame s myšlienkou, že hriech, rodičovský alebo náš vlastný, je možnou príčinou choroby. Hildegarda spája plynulosť toku energie priamo s vierou človeka. Človek strácajúci vieru vysychá, nie je schopný kreativity a uzdravenie môže prijať jedine prostredníctvom daru viery skrze Ježiša Krista.


Súčasný človek väčšinou prenecháva zodpovednosť za svoje zdravie lekárom a zdravotníckym inštitúciám. Najväčší deficit spočíva v nedostatočnej alebo chybnej informovanosti, ale i pohodlnosti. V Starom zákone doplatil kráľ Ása na to, že nevyhľadával Hospodina, iba lekárov. (2 Kron 16,12)  I zástupy chorých ľudí často sami vyvíjali iniciatívu v hľadaní Ježiša Krista, pričom pri ich uzdravení figuroval aj ich osobný postoj, viera a snaha upraviť svoj životný štýl. Makrobiotický prístup zdôrazňuje potrebu vychovávať človeka od pasivity k aktivite a zodpovednosti.


MAKROBIOTICKÝ TANIER

V našom miernom klimatickom pásme, charakterizovanom štyrmi ročnými obdobiami sú optimálne proporcie dennej stravy dané makrobiotickým štandardným režimom:

40-50% celých obilných zŕn a výrobkov z nich

5-10% strukovín (s trochou morských rias)

30-35% zeleniny

5% polievky

5-10% ostatné (ryby, ovocie, nápoje, orechy, semená..)

Uvedené pomery potravín boli odvodené z tradičných diétnych modelov, ktoré po tisícročia chránili našich predkov pred degenerativnými chorobami, ktorými dnes ľudstvo trpí.

Makrobiotika so svojím dôrazom na konzumáciu obilnín korešponduje s prvotným Božím výrokom ohľadne potravy pre človeka. Potom riekol Boh: ajhľa dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. (1 M 1,29).

V dôsledku veľmi pozitívnych výsledkov pri liečbe závažných ochorení, ako napríklad  rakovina, bola korektne uplatňovaná makrobiotika vedecky preverená a oficiálne uznaná.  Makrobiotická rastlinná strava je najstarší a tiež najpreverenejší výživový systém, pretože jeho energetické zásady platia a využívajú sa už niekoľko tisíc rokov. Je tiež najfyziologickejší, pretože sa snaží dodávať telu a jeho orgánom potraviny energeticky vyvážené a nutrične najvhodnejšie.

Je pozitívne pre ľudstvo, že sa  medicína vracia k rešpektovaniu človeka ako celistvej bytosti, ktorá je stvorená pre život v harmónii so svojim okolím i s prírodnými  zákonmi. Historická skúsenosť ako i Biblia potvrdzujú, že harmóniu v sebe ani v spoločnosti nemožno dosiahnuť v dokonalosti vlastnou ľudskou silou.  Aj Židia sa snažili svojimi silami dodržiavať zákon daný Bohom, ale až Ježiš Kristus svojim Duchom Svätým ho skutočne naplnil a uschopnil i svojich nasledovníkov tak, aby Jeho kráľovstvo bolo medzi nimi.

Ako kresťania môžeme práve ľuďom, ktorí chcú viesť harmonický spôsob života, priniesť navyše i radostnú zvesť o tom, ako to môžu dosiahnuť na všetkých úrovniach ľudského bytia. Kristus nám ponúka osobný vzťah so Stvoriteľom, aby sme tak mohli nastúpiť cestu podľa Jeho vôle. Využívanie energetickej medicíny v každodennom živote sa v zásade nevylučuje s praktizovaním kresťanstva. Je teda na zvážení každého kresťana, aký spôsob liečebnej terapie si vyberie, pretože sa dnes medicína nachádza v bode historického obratu, kedy jedna jej časť sa uberá smerom moderných technológií a chémie a druhá sa vracia k tradičným, tisícročiami overeným metódam liečby.

Použitá literatúra:

KUSHI, Michio: Makrobiotická cesta. Olomouc: Votabia, 1997. 222 s.
KUSHI, Michio: Makrobiotika a přírodní léčení. Praha: Pragma, 1998. 45 s.
PRŮCHOVÁ, Jarmila: Makrobiotika zázrak či liek? Košice: Burza, 1990. 152 s.
PRŮCHOVÁ, Jarmila – PRŮCHA, Jaroslav: Není jiné cesty – uvedení do energetické medicíny. Hradec Králové: ATD, 2004.
PRŮCHOVÁ, Jarmila: Energetická medicína jako východisko. Hradec Králové: Svítaní, 2006. 42 s.
PRŮCHOVÁ, Jarmila: Jak jste klamáni. Brno: Istenis, 2002. 21 s.
KOMÁREK, Stanislav: Spasení těla. Moc, nemoc a psychosomatika. Praha: Mladá fronta, 2005. 14 s.
KAPLAN, Helmut F.: Proč nejím maso. Bratislava: Eko-konzult, 2004. 83 s.
YUN, Gao: Čchi-Kung pro život. Praha: Pragma, 1999. 19 s.
HERTZKA, Gottfried - STREHLOW, Wighard : Léčebné umění Hildegardy z Bingenu. Praha: Alternativa, 2002.  28 s.

Gamagrafia je vyšetrovacia metóda, pri ktorej sa rádioizotop vyžarujúci gama žiarenie aplikuje do organizmu a následne sa scintilačnou kamerou graficky zaznamenáva jeho kumulácia v ľudskom tele. Bližšie pozri: ŘÍMAN, Josef a kol.: Malá československá encyklopedie. V. svazek Pom-S. Praha: Academia, 1987. 540 s.

 

Copyright © 2017

YmU0OWE3