Hippokratov odkaz » Tvoja strava nech je Ti liekom
Makrobiotika

Človek sa prirodzene snaží o vnútornú i vonkajšiu harmóniu, ale nemôže ju dosiahnuť bez porozumenia pravidlám, ktoré  Stvoriteľ vložil do všetkého čo nás obklopuje, i do nás samých. I naše zmeny v stravovaní, ktorými sme počas života prechádzali sa spontánne snúbili s kráčaním v duchovnej oblasti. Porozumeli sme i slovám z knihy Genezis: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm (1M1;29). Ovocie týchto slov sme ochutnávali a naše telo, naše orgány, naše bunky ho vďačne prijímali. Výsledkom nášho vlastného hľadania rovnováhy v stravovaní bolo, že sme stále viac opúšťali potraviny živočíšneho pôvodu a zároveň registrovali pozitívne zmeny na tele i na psychike. Prichádzal väčší pokoj a citlivosť na veci nehmotné. Roky sme praktizovali vegetariánsky spôsom stravovania, ale vnímali sme, že musí existovať ešte dokonalejší systém a poriadok.

 

HISTORICKÝ POHĽAD

Slovo makrobiotika pochádza z gréckeho lingvistického prostredia. Vzniklo zložením dvoch slov - makros znamená veľkosť alebo dĺžku, bios znamená život.  Ide teda o umenie ako si predĺžiť a skvalitniť život. Makrobiotika predstavuje nielen vedu o zdravej vyváženej výžive a liečbe, ale ponúka i životný štýl rešpektujúci zákony prírody a vesmíru.

Z historického hľadiska poznatky makrobiotiky alebo energetickej medicíny využívali prevažne kultúry Ďalekého východu, ale dochovali sa i práce vedcov, lekárov i filozofov na území Európy. V nasledujúcom texte vyberáme najvýraznejších.

HIPPOKRATES

Z Herakleitovej filozofie do istej miery vychádzal i najslávnejší lekár staroveku Hippokrates a s ním i celá jeho škola. Položil základy systému starostlivosti o zdravie, ktorý sa úspešne používal až do stredoveku. Hippokrates pripisoval dôležitú rolu pri liečbe vážnych chorôb práve diétnym meradlám. Napríklad v  Knihe o výžive vysvetľoval: Potrava nech je tvojim liekom!..

Hippokratov prístup k ochoreniam bol jednoduchý. Jeho zásadami bolo zmeniť stravu a zmeniť prostredie. Ako liečebnú stravu doporučoval hlavne jačmeň (krúpy), ďalej zeleninu a polievky z potravín rastlinného pôvodu. V jeho pojednaní O vzduchu, vode, územiach sa nachádza prvá európska zmienka pojmu makrobiotika: Otec západnej medicíny označuje slovom makrobiotici skupinku zdravých, dlhovekých mladíkov. Ide o ľudí vedúcich život v harmónii s prírodou, rešpektujúcich vesmírne zákony a dožívajúcich sa vysokého veku.

HILDEGARDA Z BINGENU

Celostnému liečebnému systému sa venovala i Hildegarda z Bingenu, ktorá odhaľovala božské tajomstvo potravín, spočívajúce v ich subtílnosti. Subtílnosť je dokonca názov i jednej z jej lekárskych kníh. Je pre ňu pojmom, ktorým vyjadruje, čo Boh pre človeka v prírode zvláštnym spôsobom ukryl. Za základ stravy považovala obilniny, predovšetkým špaldu, ktorá bola v našej zemepisnej šírke kedysi veľmi rozšírená. Hildegarda vysvetľovala i poriadok štyroch svetových elementov v kozme ako oheň, voda, zem a vzduch, ktoré sa podieľajú na udržiavaní životných funkcií v organizme. Poukazovala na liečivú silu potravín a význam správnej výživy. Potrava oslabuje, či posilňuje zdravie rovnako ako pozitívne  či negatívne myšlienky posilňujú alebo zaťažujú tvoju dušu.

Stredoveká abatiša kládla dôraz aj na liečbu duše a vo svojej knihe Liber vitae meritorum popísala i bežné a všedné aspekty v ich odraze na úrovni tela…Nevera je potom príčinou všetkého zla a viera zase podporuje liečebné úspechy.

Odborníci sa zhodujú v tom, že obraz človeka, ako ho Hildegarda podáva, je komplexný. Obsahuje nielen duševné, ale aj duchovné aspekty a tak v každom ohľade spĺňa potreby celostnej liečby. Jej vizionárske dielo vysoko prevyšuje poznanie vtedajšej doby. Ale ani dnešné vedné odbory, či už prírodné vedy, medicína alebo teológia si ešte zďaleka neosvojili to, čo poznala Hildegarda. Niet sa čomu diviť, veď jej úžasné poznanie o súvislostiach človeka, prírody, kozmu, dejín spásy nespočívalo na vedeckých štúdiách, ale tryskalo z charizmatického daru vhľadu do najrozmanitejších vrstiev kozmickej a Božej skutočnosti, sprostredkované vo videniach. Hildegardino medicínske poznanie neodporuje súčasnému poznaniu. Doplňuje ho a rozširuje. I preto sa teraz, o 800 rokov neskôr zaujímajú o jej diela aj lekári.

VZOSTUP MODERNEJ MEDICÍNY A SÚČASTNOSŤ

Objavom mikroskopu a zlegalizovaním pitvy bol podporený vývoj nového prístupu k medicíne.  Ten hodnotil chorobu ako chemické zmeny v ľudských tkanivách, väčšinou tkanivách jedného jediného orgánu. K odstráneniu problémov sa teda začalo používať chemické ošetrenie chorého orgánu. Tak je to do súčasnosti, kedy moderná medicína kontroluje choroby pomocou liekov a elektroniky, bez toho, aby boli skutočne pochopené ich príčiny. Osamotení zdravotnícki reformátori varovali pred odklonom od celozrnnej stravy a ešte v roku 1797 napísal nemecký lekár a filozof Christoph W. Hufenland veľmi čítanú knihu o výžive: Makrobiotika – alebo umenie, ako si predĺžiť život. Ich hlasy zanikli rozvojom industriálnej spoločnosti v 19. storočí a nadvládou farmakológie nad ostatnými lekárskymi odvetviami v 20. storočí. Pozornosť sa venovala umelým hnojivám, priemyslovým výrobným metódam, genetike, biochémii a problém výživy sa zanedbával.

Po mnohé desaťročia bolo odvetvie energetickej medicíny zabudnuté a až počiatkom 20. storočia opätovne rozpracované japonským bádateľom Georgom Oshawou. Vyliečil sa z ťažkej choroby prechodom od rafinovanej modernej stravy na stravu jednoduchú, zloženú z tradičných potravín, a tak znovu oživil pojem makrobiotika.  Jeden z jeho najznámejších žiakov Michio Kushi dodnes vo veku 80 rokov prednáša po celom svete a je zakladateľom Kushiho Inštitútu pre výučbu v oblasti makrobiotiky. Od roku 1962 funguje v USA Makrobiotická spoločnosť v OSN, ktorá upozorňuje odbornú i laickú verejnosť nielen na potrebu zmeny stravy, ale i s tým spojenú zmenu v spôsobe hospodárenia, v doprave, štruktúre priemyslu a podobne.

 

FILOZOFICKÉ ZÁKLADY

SYSTÉM DVOCH ENERGIÍ

Energetická medicína vychádza z predpokladu, že všetky entity vo vesmíre sú len formou energie. Svojou vibráciou a tvorbou energetických vzťahov tak nemôžu existovať ako oddelená sústava, ale vždy sa ich dotýka aktivita prostredia a súčasne ho ovplyvňujú. Tvrdenie, že makrokozmos i mikrokozmos podliehajú rovnakým energetickým zákonom podporujú i najnovšie výsledky modernej fyziky. Už Albert Einstein, ktorý si uvedomil, že hmota je obrovský rezervoár energie formuloval ekvivalenciu hmoty a energie pomocou slávneho vzťahu E=mc2 . Jeho rovnica dokazuje že hmota pozostáva z energetických vĺn a elementárne častice sú vlastne nosičmi energie s nábojom. Najnovšia teória superstrún sa v posledných rokoch usiluje dokonca o potvrdenie jednotných fyzikálnych zákonov pre mikrokozmos i makrokozmos. Jej výpočty sú síce matematicky presné, ale pri súčasnom stave techniky prakticky neverifikovateľné, a preto sa zatiaľ táto teória zaraďuje taktiež do oblasti filozofie.

Neoddeliteľnou súčasťou filozofie energetickej medicíny je poznanie dvojakej kvality a vzájomného pôsobenia energií napĺňajúcich a riadiacich chod vesmírnych telies. Dostredivosť a kontrakcia pôsobí spevňujúco, na Zemi pôsobí ako tlak vesmírneho žiarenia a zabezpečuje kompaktnosť celkov vibrujúcich energií. Uvoľnenie, expanziu zabezpečuje energia odstredivá zaisťuje, že sa veci a javy v určitej fáze kozmicky poňatého času úplne nezmrštia a nezmiznú. Spolupráca týchto energií, ich protikladnosť a súčasne vzájomné doplňovanie, tak zvaný komplementárny antagonizmus, zaručuje každému javu pohyb, zmenu, vývoj.

Podobné myslenie nachádzame už u Herakleita z Efezu, filozofa zmeny, ktorý konštatoval, že rozchádzajúce sa spojuje a z rôzneho vzniká tá najnádhernejšia harmónia. Nakoniec je myšlienka zhrnutá v krátkej formule Všetko je jedno. Základným poznatkom v oblasti energetickej medicíny je teda skutočnosť, že všetko podlieha neustálej premene a súčasne tvorí jednotu. Deň prechádza v noc a noc zase v deň, pričom si zachováva svoju kontinuitu a zároveň pôsobia súčasne.  Moderná subjadrová fyzika dáva v posledných desaťročiach stále otvorenejšie najavo, že najďalej a najhlbšie sa v oblasti poznania a využívania kvalít a zákonitostí dvoch citovaných základných energií dostali už dávno pred nami staré, vysoko vyspelé civilizácie. A z nich predovšetkým kultúra čínska a kultúra Ďalekého východu vôbec. Dva póly vo svete javov vyjadrujú pojmami jin (charakteristika energie stúpajúcej, expanzívnej, odstredivej, uvoľňujúcej) a jang (charakteristika energie klesajúcej, dostredivej, sťahujúcej).

V systéme dvoch základných energií je navyše obsiahnutý i detailnejší systém – systém piatich energií, ktorý je vyjadrený v Hviezdici piatich premien energie (oheň, zem, kov, voda, drevo).

ENERGIA POTRAVÍN

V súlade so systémom dvoch energií (odstredivej a dostredivej) korešpondujú aj znalosti o energiách potravín a o tom, čo je najprospešnejšie pre ľudskú výživu. Uvedené princípy sa rešpektovali už pred mnohými tisícročiami pri pestovaní plodín a zostavovaní stravy. Úspech makrobiotického stravovania je teda závislý na hodnotení potravín z hľadiska kvality enegie obsiahnutej v potravinách: Neúspechy a problémy ostatných vyživovacích systémov spočívajú v tom, že sa zaoberali len kvantitou energie a laboratórne (analyticky) zistenými hodnotami. Nepracovali s tým najdôležitejším: s kvalitou energie.

Väčšina obyvateľov našej planéty žije uponáhľane, v chaose, má nevhodnú životosprávu. Konzumuje to, čo je práve po ruke. A chaos v jedle, znamená chaos v organizme. V energetickej medicíne sa vyskytuje pojem homeostáza, ktorý predstavuje schopnosť organizmu udržať si svoju vlastnú rovnováhu napriek tomu, že sa prostredie okolo neho stále mení. Avšak iba dovtedy, pokiaľ ho dlhodobo svojou životosprávou a stravou človek nenarušuje a nezaťažuje tak, že organizmus už nie je schopný plniť všetky potrebné funkcie.

Potraviny, ktoré majú vyváženú energiu, správne sa kombinujú a pripravujú, zásobujú ľudský organizmus rovnovážnou energiou a v tele nastoľujú stav, v ktorom môže pokračovať proces sebaregenerácie.

 

MAKROBIOTIKA V GLOBÁLNOM PROSTREDÍ

VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Makrobiotika svojim dôrazom na konzumáciu tradičných potravín z primeraného klimatického pásma, organicky pestovaných a z 98% rastlinného pôvodu priaznivo prispieva k ochrane životného prostredia. Má minimálne nároky na spotrebu elektriny, fosílnych palív, nezaťažuje ovzdušie masívnou diaľkovou dopravou. Navyše odmieta podriadiť sa novodobému trendu konzumácie geneticky modifikovaných potravín, pretože hlása, že príroda stvorená ako celok je dokonalá. I kniha Genesis hovorí a Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. (1 M 1,31).


VPLYV NA LIEČBU CIVILIZAČNÝCH OCHORENÍ

Počas deväťdesiatych rokov minulého storočia sa uskutočnil historicky zatiaľ najdlhší, najrozsiahlejší, najfundovanejší  a medzinárodnými vedeckými tímami najpodrobnejšie robený výskum vzťahu výživy a zdravia. Štúdia s názvom China Health Studypotvrdila, že najoptimálnejší stravovací model korešponduje práve s makrobiotickým.

Dnes sa už všeobecne uznáva, že najvražednejšie choroby modernej civilizácie majú tesnú súvislosť so stravovaním: choroby srdca a krvného obehu, rakovina, mozgová mŕtvica, Alzheimerova choroba, pľúcne choroby, chrípka, diabetes, cirhóza pečene a podobne. Na druhej strane je zdokumentovaných množstvo prípadov, ktoré sa využitím možností energetickej medicíny vyliečili z takzvaných nevyliečiteľných stavov, v dôsledku odhalenia skutočných príčin ochorenia.  Dnes už nie je spor o tom, že medicínou budúcnosti je medicína energetická, ktorá v akútnych a veľmi zanedbaných prípadoch spolupracuje s niektorými odvetviami modernej medicíny. Táto medicína sa venuje predovšetkým prevencii a rozoznáva problémy už pri ich vzniku, skôr než sa rozvinú a objavia.


Použitá literatúra:

KUSHI, Michio – JACK, Alex: Makrobiotika . Preventivní energetická medicína budoucnosti. Praha: Eminent, 1996.
LAROUSSE: Fyzika a chemie pro každého. Hmota a energie. Praha: Svojtka&Co, 1998. 50 s.
WEISCHEDEL, Wilhelm: Zadní schodiště filozofie. Olomouc: Votobia, 1995. 19 s.
PRŮCHOVÁ, Jarmila – PRŮCHA, Jaroslav: Není jiné cesty – uvedení do energetické medicíny. Hradec Králové: ATD, 2004.
PRŮCHOVÁ, Jarmila: Makrobiotika zázrak či liek? Košice: Burza, 1990.  32 s.
HERTZKA, Gottfried - STREHLOW, Wighard : Léčebné umění Hildegardy z Bingenu. Praha: Alternativa, 2002.

 

Copyright © 2017

MTY1O